Cesta ktorou kráčam
6. 2. 2009
Cesta, ktorou kráčam.
Poznanie má v sebe predpoklad hľadania. A hľadanie predpokladá túžbu po poznaní. Ale čo nás ženie k tomuto vnútornému dynamizmu pojať svet, pojať seba? Niekedy sa zdá, že naše zmysli nedostačujú uspokojiť existenciálne otázky. Cesta človeka je veľmi obtiažna nato, aby uvidel svetlo vo svojom putovaní poznania. Zdá sa, že cesta je len jedna, ktorá sa skladá z mnohých ľudských túžob byť milovaný. Kristus svojim krížom udáva smer putovania hladných oči po pravde. Každý si stavia svoju cestu ku šťastiu. Je to ako keby mozaika kamienkov vytvárajúca obraz Boha v nás. Na kolenách pomaly odkrývame tajomstvo života kedy nachádzame nádej ísť ďalej počúvajúc vnútorný hlas „milujem ťa“. Za nami ostáva kôpka skúsenosti budujúca stálosť v malých veciach a tak sa stávame milovaní pre hľadajúce duše túžiace pochopiť čas a pravú tvár života. Nasledovať objavené stopy Krista v našom srdci často prináša veľkú námahu a vysilenie. Potrebujeme kajúce rúcho a chudobu myšlienkovej projekcie. Len istota Božej lásky v prítomnej chvíli nám dáva silu vykonať krok po kroku nasledujúc Krista neberúc ohľad nato čo prežívame v tej danej chvíli nášho putovania. V dome Pánovom má každý miesto, lebo sme milovaní láskou odvekou toho, ktorý nás povolal na svet, aby sme pritiahli mnohých spolupútnikov do zasľúbenej zeme. Na konci odhaľujeme v objatí milosrdnej lásky, že naša námaha nebola márna, ale cestou vykúpenia, návratu k Otcovi nasledujúc Krista, ako jedinú odpoveď na naše otázky ako milovať a byť milovaný. Poznávame tým, že sme poznaní. Hľadáme, lebo sme hľadaní. Túžime po spáse, pretože sme spasení. Chceme milovať, lebo sme milovaní. Odpovedáme Bohu vierou stotožňujúc sa s obrazom Boha, ktorý do nás vtlačil v krstnej nevinnosti ako svetlo na cestách, aby sa nik nestratil ale vyznal, že Ježiš je Pán a niet väčšej lásky, ktorou sme boli na kríži vykúpení, lebo On je ten, ktorý sa v nás oslávil.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář